Recenzia filmu TENET

Dej tohto filmu nám ponúka zaujímavý podnet na premýšľanie o čase a pohybe v ňom. Lenže ak sa budeme rozprávať o čase, nemôžeme vynechať priestor a nie nadarmo sa to nazýva časopriestor. V danom filme sa však orientujú iba na líniu času. Buď ideme v čase dopredu (teda "vec" sa pohybuje z bodu A do bodu B), alebo sa pohybuje (stále lineárne a separovane od ostatného sveta) opačne - teda z bodu B do bodu A. Ak by projektil bol invertovaný a človek ktorý ho má chytiť nie, tak by na seba asi ani nemohli pôsobiť. Či? Možno by obývali fyzicky jeden priestor, ale dva rozdielne časopriestory a teda by to boli dva časopriestory v priestore prejaveného sveta. To však len moja malá hypotéza. :) 

Už film Butterfly effect nám totiž ukázal, že nemôže sa udiať udalosť, ktorá by čokoľvek v časopriestore obišla. A tak zmena jednej veci, ovplyvní druhú a tá ďalšiu, až to ovplyvní celok. 

Poďme sa však pozrieť na "klonovanie" hmoty a k nej prislúchajúce vedomie. Aj keby sme vytvorili technológiu, ktorá dokáže človeka preniesť v čase, musíme sa zaoberať rozdvojením hmoty (keďže sa vo filme stretol sám so sebou). Moja prvá otázka teda znie: KDE NASTAL EFEKT ROZDVOJENIA? Povedzme, že by to bol prístroj, do ktorého keď vstúpim tak jedno moje telo ostane v danom čase a druhé "naklonované" sa v čase prenesie späť a na atomárnej úrovni sa tieto čiastočky poskladajú úplne rovnako - prislúchajúce k telu v prístroji,  ktoré bolo klonované. Ak sa teda v akomkoľvek filme odohráva cestovanie v čase, kde sa môže moje telesné ja, stretnúť s mojím telesným ja, tak tu nastáva druhá, omnoho zaujímavejšia otázka: NAKLONOVALA SA AJ MOJA OSOBNOSŤ? Alebo sa rozdvojila do dvoch tiel? Ak sa rozdvojila, tak nemôže byť úplná ani v jednom hmotnom tele, a ak sa naklonovala, tak nám to dáva úplne nový priestor na sci-fi filmy. Lenže, čo je to teda osobnosť a ako spolupracuje s pamäťou? Dnes vieme, že pamäť je v celom našom tele a teda čo sa mi fyzicky udialo skrz telo v tomto živote, to sa naklonovalo aj do tela cestujúceho v čase, ale čo s takými informáciami, ktoré sa v skutočnosti nestali? Ktoré som si iba myslel a nikomu nepovedal? Že túžim po susedovej žene? Aj klon by po nej rovnako túžil a pamätal by si tieto myšlienky (spojené s emóciami) rovnako? Alebo všetky intersubjektívne myšlienky by sa cestou časom vymazali a moja osobnosť by si musela zažiť rovnaké situácie a zaujať k nim rovnaké stanoviská /mať z nich rovnaké traumy?

Celý dej filmu teda hovorí o tom, že všetko čo sa (udialo) udeje, už je "napísané" a či už budeme v čase cestovať líniovo alebo obchvatom, nemáme šancu nič zmeniť. Načo by sme teda do minulosti cestovali? :)

"Čo sa stalo, stalo sa - to je prejav viery v zákonitosti sveta. Nie výhovorka pre nečinnosť." Ak sa to už raz stalo, ja nemám žiadnu šancu ovplyvniť minulosť a tým zmeniť prítomnosť. Preto zabiť svojho deda, by mi asi nebolo umožnené! 

Mne sa zdá, že aj keby sme dokázali naklonovať hmotu a poslať ju späť v čase, tak s osobnosťou človeka takto nakladať nie je možné. Možno by sa nehybné telo objavilo v minulosti, ale nebola by tam ovládacia jednotka, ktorá by telo používala k činu. Osobnosť je slobodná vôľa a tá žije len v prítomnosti. A tak nie je možné cestovať v čase so svojou terajšou osobnosťou. Je možné naklonovať moju hmotu, ktorá bude rásť svojím životom a v určitom veku bude vyzerať rovnako ako ja na povrchu, ale obývať tento priestor (telo) bude úplne iná osobnosť so svojím špecifickým nastavením, ktoré nie je možné klonovať. Taký záver by som dala ja k tomuto filmu a takúto ponuku na ďalší: 

Scénaristi by sa mohli pohrať s cestovaním v čase (klonovaním tela) takým spôsobom, že je možné do minulosti poslať moje naklonované telo, ale "duša" alebo osobnosť, ktorá obsadí túto hmotu už nemôže byť mnou = odčlenenou časťou mojej osobnosti alebo naklonovanou osobnosťou. Preto prázdne telá môžu obsadiť iba tie osobnosti, ktoré svoje fyzické telo stratili (zomreli) a ich osobnosť ostala uväznená (tu vo svete) niekde medzi hmotným prejaveným svetom - skutočnosťou a Nebeským Kráľovstvom, do ktorého sa nedostali. :) 

Ak sa ale vrátime k tomu, ako sa časopriestor prejavuje, ako vlastne funguje, tak sa mi pozdáva spomenúť tu iný film, ktorý o čase a časopriestore (našich činov v tomto priestore) pojednáva tiež, aj keď trochu z iného pohľadu. Vo filme Svet podľa Prota je nám načrtnuté, čo sa to vlastne deje s časopriestorom - "Vesmír sa bude rozpínať, a potom sa zrúti do seba. A potom sa bude zase rozpínať. A toto sa bude neustále opakovať. Keď sa vesmír zrúti do seba a potom sa začne nanovo rozpínať, všetko bude rovnaké ako teraz. Všetky chyby, ktoré urobíš sa budú opakovať. Znovu a znovu. Preto moja rada znie: Daj všetko do poriadku hneď, lebo máš iba tento pokus."

Tento citát v podstate ukazuje, že je možné akoby invertovať hmotu (aj invertovať entropiu) a sledovať "film" pospiatku, ale už iba ten, ktorý sa odohral - no nie je možné do neho zasiahnuť a zmeniť tok dejín po dnešný okamih. Jediný tok dejín, ktorý môžeme ovplyvniť je ten, ktorý ešte nenastal. Preto cestovanie v čase z pohľadu môjho individuálneho vedomia je možný iba z tohto aktuálneho tela, ktoré obývam! A dokonca, ak veríme na prorokov, tak je možné cestovať aj do ďalekej budúcnosti. :)